Šrí Aurobindov ášram: história a súčasnosť








Keď sa v roku 1910 Šrí Aurobindo stiahol z politiky do ústrania v Pudučerry, sprevádzalo ho len pár mladých ľudí, čo s ním dovtedy pôsobili v politike. Šrí Aurobindo sa pohrúžil do vlastnej sádhany a nijako sa neusiloval stať „učiteľom“ iných. Po dlhé roky malo ich spolužitie charakter neformálnej a neorganizovanej spoločnej domácnosti. Postupne z Pudučerry odišli tí, čo sa chceli aktívne venovať politike, a zostali tí, čo hodlali nasledovať Šrí Aurobinda aj na duchovnej ceste. Snímka je z obdobia 1918-1920.








Šrí Aurobindov ášram je predovšetkým dielom Matky, Šrí Aurobindovej duchovnej spolupracovníčky. Vlastným menom Mirra Alfassa (1878-1973), narodila sa vo Francúzsku a v mladosti zažila sériu spontánnych duchovných zážitkov. V rokoch 1906-7 podstúpila v Afrike špeciálny okultný tréning, ktorý doplnil jej duchovné poznanie. V roku 1914 v Pudučerry stretáva Šrí Aurobinda a spoznáva v ňom vnútorného učiteľa, ktorého ešte v Európe vídala vo svojich víziách. Hoci je presvedčená, že jej miesto je v Pudučerry, prvá svetová vojna ju donúti vrátiť sa do Francúzska, odkiaľ v roku 1916 odchádza do Japonska. Snímka je z Japonska z obdobia 1918-1920, nedlho pred definitívnym návratom do Pudučerry v roku 1920.








Keď sa v roku 1926 úzky a neformálny kruh žiakov premenil na organizovanejšiu komunitu - „ášram“ - Šrí Aurobindo zveril starostlivosť oň i o ďalší duchovný rast žiakov Matke, a sám sa stiahol do samoty a sústredil sa na prácu s nadvedomím. Po nasledujúcich takmer päťdesiat rokov Matka riadi, organizuje a usmerňuje rozvoj komunity i jej jednotlivých členov. Snímka je z obdobia po roku 1958, keď ju ťažká choroba pripútala na lôžko.







Bočný pohľad na hlavnú budovu Šrí Aurobindovho ášramu v Pudučerry. Ide o prepojený komplex menších budov; koruna stromu vyznačuje polohu meditačného nádvoria. Integrálna joga nie je asketickým systémom zavrhujúcim svet, a ášram celkom symbolicky leží uprostred pulzujúceho rušného mesta. Má zhruba 1200 členov a patrí k nemu množstvo ďalších budov a areálov. Ášram je netradičný i tým, že nemá žiadnu „duchovnú hlavu“, žiadneho predstaveného. Každý člen ášramu kráča vedený vlastnou intuíciou a svojím spôsobom po ceste, ktorú vytýčili Šrí Aurobindo a Matka: vonkajšia pomoc potrebná v integrálnej joge je v plnej miere dostupná cez ich diela.







Meditačné nádvorie hlavnej budovy ášramu. Vyvýšené mramorové samádhi v centre ukrýva telesné pozostatky Šrí Aurobinda a Matky. Nádvorie je prístupné verejnosti a pravidelne sa tu konajú kolektívne meditácie. Šrí Aurobindo a Matka tu prežili väčšinu života a komplex takmer hmatateľným spôsobom stále vyžaruje špeciálnu atmosféru.







Oproti hlavnej budove leží škola ášramu. Od improvizovaných počiatkov za druhej svetovej vojny, keď ášram prichýlil rodiny adeptov z oblastí ohrozených japonským vpádom, škola prerástla do unikátnej vzdelávacej inštitúcie uplatňujúcej tzv. „systém slobodného rozvoja“ (angl. „free progress system“). Jeho podstatou je zachytiť rané obdobie dieťaťa, keď je jeho „psychická bytosť“ relatívne v popredí, a podnietiť ju, aby prevzala spoluzodpovednosť za svoje ďalšie vzdelávanie.








Tento cieľ vyžaduje individuálny prístup, vyučuje sa preto v malých skupinách. Žiaci, ktorí preukážu schopnosti a zodpovednosť, študujú v podmienkach pripomínajúcich individuálny študijný plán. Učitelia sú im viac konzultantmi než inštruktormi. Prírodné vedy a matematika sa vyučujú vo francúzštine, humanitné predmety v angličtine. Každý žiak môže zároveň študovať materinský jazyk, sanskrit a ďalšie indické a európske jazyky.

(Ďalšie informácie možno nájsť priamo na anglickej stránke Medzinárodného centra výchovy.)








Šrí Aurobindov ášram kladie veľký dôraz aj na telesné a pohybové aktivity, a tu sa životy žiakov školy a členov ášramu najviac prelínajú. Na fotografii zo slávnostného programu k výročiu založenia školy preto nájdeme všetky vekové kategórie - od detí po ľudí v dôchodkovom veku. Pestuje sa atletika, plávanie, tenis, gymnastika, kolektívne športy, bojové umenia i ásany.








Záujemci o integrálnu jogu môžu siahnuť po knihách a prekladoch vo viac než pätnástich jazykoch sveta. Niektoré kratšie práce sú v preklade dostupné i slovenským a českým čitateľom na linke http://aurobindo.sk/








Matrimandir, duchovné centrum Auroville so špeciálnou meditačnou miestnosťou, je zrejme najznámejším vizuálnym symbolom projektu medzinárodného mestečka, ktorý Matka inaugurovala 28. februára 1968 asi 10 km severne od Pudučerry. Kým od členov ášramu sa požaduje, aby zanechali svetský život a nekompromisne sa vydali na duchovnú cestu, Auroville bolo zamýšľané ako medzistanica pre tých, ktorých priťahuje duchovný ideál, no necítia sa ešte pripravení, alebo sa s ním chcú najprv bližšie zoznámiť, než urobia definitívne rozhodnutie. Podmienky pre vstup do Auroville boli teda formulované oveľa voľnejšie, než v prípade ášramu. Keďže sa v Auroville stretajú rôzne národy a kultúry, prirodzenou súčasťou projektu sú národné pavilóny reprezentujúce život a kultúru jednotlivých krajín. Stavba indického pavilónu začala v roku 1971 súčasne s Matrimandir. V roku 1993 francúzsky veľvyslanec v Indii slávnostne položil v Auroville základný kameň francúzskeho pavilónu, ktorý bude súčasťou európskeho pavilónu. V rovnakom roku položil základný kameň pavilónu tibetskej kultúry aj tibetský Dalajláma.

Kým v ášrame je hlavný dôraz na individuálnom duchovnom zdokonaľovaní, Auroville cieľavedome experimentuje s rôznymi formami organizácie spoločenského života, hľadá ekologicky prospešné metódy hospodárenia s pôdou, vodou, energiou a inými prírodnými zdrojmi, pestuje a rozvíja alternatívne formy medicíny. Podrobnejšie informácie ponúka webstránka Auroville http://www.auroville.org